Folklorista Pellegrini a regionálna kultúra

Autor: Viera Dubačová | 5.5.2018 o 18:46 | Karma článku: 7,93 | Prečítané:  2900x

Posledné vyhlásenie premiéra Pellegriniho odkrylo podstatu toho, prečo je Smer v koncoch aj čo sa týka kultúry. Absolútne nepochopenie, neschopnosť vnímať a chápať veci v širokom kontexte vo vzťahu k celému nášmu Slovensku.

Kultúra sa dotýka všetkých oblastí nášho života. Je s nami ráno, keď sa zobudíme a zostáva pri nás aj keď si líhame. Je v nás, sme jej súčasťou, je okolo nás po celý čas. My sme kultúra, my sme jej odkaz aj odraz zároveň. Nosíme si ju v sebe a sme súčasťou veľkého kultúrneho obrazu celej krajiny. Ak Peter Pellegrini v snahe vylepšiť imidž Smeru v týchto časoch povie, že bude viac podporovať folklór, demaskuje sám seba a vlastne nám hovorí, ako mu je vzdialené samotné chápanie toho, čo vlastne kultúra je a aké je jej postavenie.

Nám ostatným to však dáva novú silu a vietor do plachiet, aby sa raz a navždy uzatvorila táto nie najšťastnejšia história našej krajiny.

Práve toto jednoduché chápanie, respektíve jej nepochopenie, dostalo kultúru na okraj spoločnosti a Peter Pellegrini teraz na plné ústa vyslovil aj argument, prečo to tak je. Je to veľmi nebezpečné pre celú kultúrnu krajinu, ktorá sa snaží práve v týchto časoch z takýchto chlievikov a takéhoto povrchného a úzkoprsého vnímania oslobodiť. Podpora folklóru bola na miestnych úrovniach a v samosprávach najviac podporovaná, zároveň máme aj granty na jeho podporu na MKSR a Fonde na podporu umenia. Neexistovali však koncepcie kultúry pre samosprávy, ktoré by dokázali obsiahnuť kultúru v tom najširšom kontexte.

V regiónoch je ukryté nesmierne bohatstvo tejto krajiny, jej kultúrne dedičstvo. Ak by chceli Peter Pellegrini a Ľubica Laššáková pomôcť kultúre, už to dávno urobia, lebo mali na to všetky právomoci a mechanizmy. Neurobili nič. Napríklad v našom banskobystrickom regióne nám chátrajú kaštiele, historické budovy a objekty. Máme neuveriteľne šikovných ľudí v galériách a múzeách, ktorí sa roky boria s problémami, ako archivovať a uchovávať umelecké diela. Zatekajúce a schátrané sú nielen budovy, v ktorých sa skladujú tieto diela, ale aj samotné galérie, múzeá, kultúrne domy a iné.

Práve predstavitelia tejto vlády sa radi bijú do pŕs, aké historické osobnosti máme, ktoré nám zanechali diela a odkazy. Ale práve tým, že ich nevieme zachrániť, uchovať a dôstojne pripomínať, ich vlastne popierajú. Pani ministerka chce zachraňovať regionálnu kultúru, ale ako predsedníčka komisie na VÚC v Banskej Bystrici mala obrovskú možnosť to dokázať. Výsledkom je akákoľvek absencia konceptu kultúry pre náš región. Nemáme poriadny grantový systém, žiaden kľúč, ako sa majú financie prerozdeľovať, ak neberieme do úvahy model, dajme trochu všetkým, veď všade máme našich ľudí. Výsledkom sú demotivované kultúrne organizácie, ale aj samotní kultúrni pracovníci, umelci, ochotníci, učitelia. Všetci tí, ktorí sa snažia na úkor svojho osobného blaha tvoriť, rozvíjať a vzdelávať vo vzťahu ku kultúre svoj región.

Ďalšou dôležitou súčasťou je samotný fakt, že ak aj máme šikovných ľudí v regiónoch, ktorí sa vďaka nadľudskému úsiliu snažia zachraňovať pamiatky, organizovať kvalitné kultúrne podujatia, či tvoriť nové umelecké produkcie, majú problém s návštevnosťou. Týka sa to aj samotného cestovného ruchu. Komu by sa chcelo hrkotať po rozbitej štátnej ceste do Veľkého Krtíša, Modrého Kameňa, Fiľakova, Revúcej, Tornale a ďalších miest, mestečiek a dedín v našom kraji. A pritom ukrývajú nesmierne bohatstvá. Aj konečným riešením rozbitých ciest, napríklad podporou projektu Cesty pre Slovensko, môže Peter Pellegrini pomôcť kultúre. Zvýšením financií pre obce, ktoré sa starajú o historické budovy, kaštiele, zámky, navýšením financií a vytvorením konceptu pre deti v školách. Aby sa deti a študenti učili o kultúre, umení, o hodnotách, ktoré dávajú našej krajine punc - kultúrna krajina. Malo by byť umožnené aj deťom v tých najzaostalejších oblastiach vidieť divadlo, cestovať za kultúrou, zoznamovať sa s ňou, vzdelávať a tým aj prispievať k tomu, že naša krajina bude ľudsky, ekonomicky, celospoločensky na vyspelej úrovni.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Po kresle šéfa Najvyššieho súdu túžia známe tváre

Súdna rada bude voliť predsedu Najvyššieho súdu 9. septembra.


Už ste čítali?